Pre List sme sa vždy snažili nájsť podnetné témy, ktoré nás zaujímali, spájali a posúvali ďalej. Tentoraz sme volili inak a rozhodli sme sa pre tú najmenej zaujímavú, najvšednejšiu tému každodennosti. Je to téma dospelosti; mladí ľudia vo svojom slovníku slovo každodennosť nemajú, a ak áno, tak ako niečo fádne a nudné, čomu sa treba vyhnúť alebo proti čomu treba bojovať. Každodennosť je pritom do veľkej miery záležitosťou detstva, hoci vtedy si ju možno neuvedomujeme, stačí však z dospelosti nasmerovať ďalekohľad na rozľahlé časové pláne detstva, na ktorých sa jej tak dobre darí. Všednosť je prehliadaná práve preto, že ju máme priamo pod nosom, a naša zvedavosť býva do veľkej miery snahou unikať k niečomu inému, novému a zaujímavému za hranica-mi bežnej skúsenosti. Naše ambície sú spravidla snahou vymaniť sa z toho, kde sme, hýbať sa z miesta, postupovať stále inam, prenikať stále ďalej. Všimnúť si každodennosť znamená zastaviť sa a vziať na vedomie to, čo je najbližšie, v našom najbezprostrednejšom okolí. Zamyslieť sa nad tým, nad čím už nemusíme premýšľať, pretože sa to stalo zautomatizovanou rutinou. Vybrali sme si tému každodennosti, pretože nie sme definovaní len tým, o čom snívame, čo nás fascinuje a čo nás vyrušuje; nepochybne nás definuje aj to, ako trávime ten najvšednejší deň, čo tvorí naše najbežnejšie úkony, s čím sme sa zmierili a čo sme prijali ako pevnú súčasť svojho sveta. Každodennosť je dospelá téma v osemnástom roku fungovania Listu.